Zákon o cestovných náhradách č. 283/2002 Zb. rieši povinnosť zamestnávateľa uhradiť zamestnancovi náklady na poistenie liečebných nákladov v zahraničí, a to konkrétne:

§ 11

Komerčné poistenie

1) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

(2) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

Aj keby nebolo cestovné poistenie zamestnancov pri pracovnej ceste v zahraničí povinné, je určite rozumné ho uzavrieť, pretože sa môžete vyhnúť nepríjemným prekvapeniam pri ochorení alebo úraze zamestnanca. Nespoliehajte sa len na Európsky preukaz zdravotného poistenia, pretože ten nerieši napr. ošetrenie v súkromných zdravotníckych zariadeniach, repatriáciu chorého do vlasti, ani prípadnú spoluúčasť v zdravotníckom zariadení (napr. údajne vo Švajčiarsku až 250 € pri akejkoľvek návšteve lekára) a neexistuje tam ani asistenčná služba. Toto však máte zahrnuté v každom cestovnom poistení.

Zamestnanec len odskočí zaviezť autom kolegu alebo šéfa na letisko do Schwechatu, po ceste havaruje, zraní sa a zostane v bezvedomí. Lekár alebo záchranár, či vodič privolanej rakúskej sanitky nebude zisťovať, aké má zranená osoba poistenie, bude sa vám snažiť zachrániť život a odvezie vás do najbližšej nemocnice. Až následne sa budú riešiť financie a niekto tie peniaze musí zaplatiť. Ak nemáte komerčné poistenie liečebných nákladov, povinný platiť bude zamestnávateľ.

Podľa konkrétnych poistných potrieb môže byť zamestnanec poistený viacerými spôsobmi.

• Zamestnanec sa môže cestovne poistiť individuálne a následne si môže vyúčtovať poistné spolu s inými cestovnými výdavkami a stravného (diéty) ako výdavok platený zamestnancom.
• Zamestnávateľ môže poistiť zamestnanca krátkodobo individuálne na konkrétnu zahraničnú pracovnú cestu individuálnou alebo skupinovou poistnou zmluvou.
• Ak zamestnanec cestuje niekoľkokrát do roka, je výhodnejšie z finančného aj z praktického hľadiska uzavrieť zamestnancovi celoročné poistenie opakovaných výjazdov.
• Pri dlhodobom súvislom pracovnom pobyte sa uzatvára celoročné poistenie bez návratov na Slovensko. V tomto prípade je poistenie najdrahšie, ale aj riziko poisťovne je najvyššie.
• Keď potrebuje zamestnávateľ poistiť väčší počet zamestnancov, napr. 20 a viac, je vhodné dojednať rámcovú zmluvu cestovného poistenia, kedy sa zaplatí poistné zálohovo na celý rok alebo v splátkach, pričom sa odhadne predpokladaný počet tzv. „osobodní“, čiže súčet všetkých dní krát počet ľudí strávených pri pracovnej ceste v zahraničí a na konci poistného obdobia (1 roka) sa vyúčtuje poistné za skutočný počet dní.
• Celoročné cestovné poistenie nemenovaných zamestnancov sa používa tak, že pri zohľadnení pomeru celkového počtu zamestnancov k počtu zamestnancov, ktorí cestujú do zahraničia, je na základe rámcovej zmluvy vydaný dohodnutý počet prenosných celoročných kariet, pričom poistné sa platí paušálne za tento počet kariet. Tento spôsob poistenia je najmenej administratívne náročný a vhodný aj pre podniky s pomerne vysokou fluktuáciou zamestnancov.

Mnoho zamestnávateľov, ale aj zamestnancov, berie cestovné poistenie na ľahkú váhu, nemali by ste to však podceňovať, radšej zaplaťte niekoľko eur, ako by ste v prípade problému mali vynaložiť tisíce alebo až desaťtisíce.